Izrael a Jordánsko podpísali mierovú dohodu - história

Izrael a Jordánsko podpísali mierovú dohodu - história


We are searching data for your request:

Forums and discussions:
Manuals and reference books:
Data from registers:
Wait the end of the search in all databases.
Upon completion, a link will appear to access the found materials.

Izrael a Jordánsko podpísali mierovú dohodu

26. októbra 1994 Izrael a Jordánsko podpísali mierovú dohodu, ktorou sa ukončuje vojnový stav medzi nimi. Dohoda vyriešila drobné hraničné nezhody medzi oboma stranami a nadviazala úplné diplomatické styky.



Izrael a Jordánsko boli oficiálne vo vojne od roku 1948, keď Transjordánsko napadlo Izrael, keď Izrael vyhlásil nezávislosť. V roku 1988 sa Jordánsko oficiálne vzdalo akéhokoľvek nároku na Západný breh. Hneď ako Izrael uzavrel dohody z Osla s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP), bola cesta medzi Jordánskom a Izraelom jasná, aby mohli uzavrieť mierovú dohodu. Prezident Bill Clinton vyvíjal nátlak na Jordáncov, aby uzavreli dohodu s Izraelom, a v júli 1994 Izrael a Jordánsko uzavreli ako prvú fázu dohodu o nevojenskom boji. Počas nasledujúcich troch mesiacov obe krajiny rokovali o konečnej mierovej dohode. Táto dohoda vymedzila hranice a tiež nadviazala úplné diplomatické vzťahy medzi Izraelom a Jordánskom. Dve z konkrétnych ustanovení dohody boli uznanie historickej úlohy Jordánska na moslimských svätých miestach v Jeruzaleme a izraelský súhlas s poskytnutím 50 000 000 kubických metrov vody Jordánsku. Obe strany sa tiež dohodli, že budú spolupracovať na riešení palestínskych utečencov


Izraelsko-jordánske mierové rokovania: Izraelsko-jordánska mierová zmluva

Vláda Izraelského štátu a vláda Jordánskeho hášimovského kráľovstva:

Ložisko na mysli Washingtonskú deklaráciu, ktorú podpísali 25. júla 1994 a ktorú sú obaja zaviazaní ctiť

Zameranie pri dosahovaní spravodlivého, trvalého a komplexného mieru na Blízkom východe na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady 242 a 338 vo všetkých ich aspektoch

Ložisko majúc na pamäti dôležitosť zachovania a posilnenia mieru založeného na slobode, rovnosti, spravodlivosti a dodržiavaní základných ľudských práv, čím sa prekonávajú psychologické bariéry a podporuje ľudská dôstojnosť

Opätovné potvrdenie ich viera v ciele a zásady Charty OSN a uznanie ich práva a povinnosti žiť v mieri medzi sebou navzájom, ako aj so všetkými štátmi, v rámci bezpečných a uznaných hraníc

Túžba rozvíjať priateľské vzťahy a spoluprácu medzi nimi v súlade so zásadami medzinárodného práva, ktorými sa riadia medzinárodné vzťahy v čase mieru

Túžba ako aj zaistiť trvalú bezpečnosť oboch svojich štátov, a najmä predchádzať hrozbám a použitiu sily medzi nimi

Ložisko majúc na pamäti, že vo svojej Washingtonskej deklarácii z 25. júla 1994 vyhlásili ukončenie konfliktu medzi nimi

Rozhodovanie nastoliť medzi nimi mier v súlade s touto mierovou zmluvou

Dohodli sa nasledovne:

ČLÁNOK 1

ZARIADENIE MIERU

Týmto sa medzi štátom Izrael a Jordánskym hášimovským kráľovstvom (ďalej len „strany“) zavádza mier, ktorý je účinný výmenou ratifikačných nástrojov tejto zmluvy.

ČLÁNOK 2

    Uznávajú a budú si navzájom rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a politickú nezávislosť

ČLÁNOK 3

    Medzinárodná hranica medzi Izraelom a Jordánskom je vymedzená odkazom na vymedzenie hraníc v rámci mandátu, ako je uvedené v prílohe I písm. A), k mapovacím materiálom k nemu pripojeným a súradniciam v nich uvedených.

ČLÁNOK 4

      1. Obe strany uznávajú, že vzájomné porozumenie a spolupráca v záležitostiach týkajúcich sa bezpečnosti bude tvoriť významnú súčasť ich vzťahov a bude ďalej posilňovať bezpečnosť regiónu, pričom sa zaviažu založiť svoje bezpečnostné vzťahy na vzájomnej dôvere a rozvoji spoločných záujmov a spolupráce a zamerať sa na regionálny rámec partnerstva v mieri.

        zdržať sa hrozby alebo použitia sily alebo zbraní, konvenčných, nekonvenčných alebo akéhokoľvek iného druhu, voči sebe navzájom, alebo iných akcií alebo činností, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť druhej strany

        spojenie alebo akýmkoľvek spôsobom pomoc, propagácia alebo spolupráca s akoukoľvek koalíciou, organizáciou alebo alianciou vojenského alebo bezpečnostného charakteru s treťou stranou, ktorej ciele alebo činnosti zahŕňajú zahájenie agresie alebo iných aktov vojenského nepriateľstva voči druhej strane, v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy.

        prijať potrebné a účinné opatrenia na zamedzenie teroristických činov, rozvratu alebo násilia z ich územia alebo prostredníctvom neho a prijať potrebné a účinné opatrenia na boj proti takýmto činnostiam a všetkým ich páchateľom.

        vytvorenie regiónu na Blízkom východe regiónu bez nepriateľských aliancií a koalícií

      ČLÁNOK 5

        Strany súhlasia, že do jedného mesiaca od výmeny ratifikačných listín tejto zmluvy nadviažu úplné diplomatické a konzulárne vzťahy a vymenia si veľvyslancov, ktorí sú rezidentmi tohto štátu.

      ČLÁNOK 6

        Strany sa vzájomne dohodli, že uznajú oprávnené rozdelenie obidvoch týchto vôd vo vodách rieky Jordán a Yarmouk a v podzemných vodách Araba/Arava v súlade s dohodnutými prijateľnými zásadami, množstvami a kvalitou stanovenými v prílohe II, ktoré sa budú plne rešpektovať a v sulade s.

        rozvoj existujúcich a nových vodných zdrojov, zvýšenie dostupnosti vody vrátane prípadnej spolupráce na regionálnom základe a minimalizácia plytvania vodnými zdrojmi prostredníctvom reťazca ich využívania

      ČLÁNOK 7

        Pokiaľ ide o hospodársky rozvoj a prosperitu ako piliere mieru, bezpečnosti a harmonických vzťahov medzi štátmi, národmi a jednotlivými ľuďmi, zmluvné strany berúc na vedomie vzájomné porozumenie potvrdzujú svoju vzájomnú túžbu podporovať hospodársku spoluprácu medzi nimi, ako aj v rámci širšej regionálnej hospodárskej spolupráce.

        odstrániť všetky diskriminačné prekážky normálnych ekonomických vzťahov, ukončiť voči sebe namierené ekonomické bojkoty a spolupracovať pri ukončení bojkotov voči ktorejkoľvek strane tretími stranami

      ČLÁNOK 8

        Strany uznávajú obrovské ľudské problémy spôsobené obom stranám konfliktom na Blízkom východe, ako aj ich prínos k zmierneniu ľudského utrpenia, a preto sa budú snažiť tieto problémy vznikajúce na bilaterálnej úrovni ďalej zmierňovať.

        v prípade vysídlených osôb v štvorstrannom výbore spolu s Egyptom a Palestínčanmi:

        v rámci mnohostrannej pracovnej skupiny pre utečencov

      ČLÁNOK 9

        Každá strana poskytne voľný prístup na miesta náboženského a historického významu.

      ČLÁNOK 10

      KULTÚRNE A VEDECKÉ VÝMENY

      Strany, ktoré si želajú odstrániť zaujatosti vzniknuté počas období konfliktov, uznávajú vhodnosť kultúrnych a vedeckých výmen vo všetkých oblastiach a súhlasia s tým, že medzi nimi vytvoria bežné kultúrne vzťahy. Preto čo najskôr, najneskôr však do 9 mesiacov od výmeny ratifikačných listín tejto zmluvy, ukončia rokovania o kultúrnych a vedeckých dohodách.

      ČLÁNOK 11

        Strany sa budú snažiť podporovať vzájomné porozumenie a toleranciu na základe spoločných historických hodnôt, a preto sa zaväzujú:

        zdržať sa nepriateľskej alebo diskriminačnej propagandy voči sebe navzájom a prijať všetky možné právne a administratívne opatrenia, ktoré zabránia šíreniu takejto propagandy akoukoľvek organizáciou alebo jednotlivcom prítomným na území ktorejkoľvek strany

      ČLÁNOK 12

      Boj so zločinom a drogami

      Strany budú spolupracovať v boji proti kriminalite s dôrazom na pašovanie a prijmú všetky potrebné opatrenia na boj proti takýmto činnostiam, ako je výroba nezákonného obchodovania s drogami, ako aj obchodovanie s nimi, a budú pred nimi postavené pred súd. koná. V tejto súvislosti berú na vedomie porozumenie, ktoré medzi sebou dosiahli vo vyššie uvedených oblastiach, v súlade s prílohou III a zaväzujú sa uzavrieť všetky príslušné dohody najneskôr do 9 mesiacov odo dňa výmeny ratifikačných listín tejto zmluvy.

      ČLÁNOK 13

        Každá strana povolí voľný pohyb štátnych príslušníkov a vozidiel druhej strany na svoje územie a v rámci neho podľa všeobecných pravidiel platných pre štátnych príslušníkov a vozidlá iných štátov. Žiadna zo strán neuloží diskriminačné dane alebo obmedzenia voľného pohybu osôb a vozidiel z jej územia na územie druhého štátu.

      ČLÁNOK 14

        Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, každá strana uznáva právo plavidiel druhej strany na nevinný prechod cez svoje teritoriálne vody v súlade s pravidlami medzinárodného práva.

      ČLÁNOK 15

        Strany uznávajú za uplatniteľné práva, výsady a povinnosti ustanovené v mnohostranných dohodách o letectve, ktorých sú zmluvnými stranami, najmä v Dohovore o medzinárodnom civilnom letectve (Chicagský dohovor) z roku 1944 a Dohode o tranzite medzinárodných leteckých služieb z roku 1944. .

      ČLÁNOK 16

      POZÍCIE A TELEKOMUNIKÁCIE

      Strany berú na vedomie otvorenie medzi nimi v súlade s Washingtonskou deklaráciou priamych telefónnych a faxových liniek. Poštové odkazy, ktorých rokovania boli ukončené, budú aktivované po podpise tejto zmluvy. Strany sa ďalej dohodli, že medzi nimi bude zriadená bežná bezdrôtová a káblová komunikácia a televízne prenosové služby káblovým, rozhlasovým a satelitným prenosom v súlade so všetkými príslušnými medzinárodnými dohovormi a predpismi. Rokovania o týchto témach sa skončia najneskôr 9 mesiacov od výmeny ratifikačných listín tejto zmluvy.

      ČLÁNOK 17

      CESTOVNÝ RUCH

      Strany potvrdzujú svoje vzájomné želanie podporovať ich vzájomnú spoluprácu v oblasti cestovného ruchu. Aby sa dosiahol tento cieľ, zmluvné strany - berúc na vedomie porozumenie, ktoré medzi sebou dosiahli v oblasti cestovného ruchu - súhlasia, že budú rokovať čo najskôr a uzatvoria najneskôr tri mesiace od výmeny ratifikačných listín o tomto Zmluva, dohoda, ktorá má uľahčiť a podporovať vzájomný cestovný ruch a cestovný ruch z tretích krajín.

      ČLÁNOK 18

      ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

      Strany budú spolupracovať v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia, v oblasti, ktorej pripisujú veľký význam, vrátane ochrany prírody a predchádzania znečisťovaniu, ako sa uvádza v prílohe IV. Vyjednajú dohodu o vyššie uvedených otázkach, ktorá bude uzavretá najneskôr do 6 mesiacov od výmeny ratifikačných listín tejto zmluvy.

      ČLÁNOK 19

        Strany budú spolupracovať pri rozvoji energetických zdrojov vrátane rozvoja energeticky významných projektov, ako je napríklad využívanie slnečnej energie.

      ČLÁNOK 20

      ROZVOJ ÚDOLÍ ÚDOLÍ

      Strany pripisujú veľký význam integrovanému rozvoju oblasti údolia Jordánskej priekopy vrátane spoločných projektov v oblasti hospodárstva, životného prostredia, energetiky a cestovného ruchu. Berúc na vedomie referenčný rámec vypracovaný v rámci trilaterálneho izraelsko-jordánsko-amerického hospodárskeho výboru k hlavnému plánu rozvoja údolia Jordan Rift Valley, budú rázne pokračovať vo svojom úsilí o dokončenie plánovania a implementáciu.

      ČLÁNOK 21

      ZDRAVIE

      Strany budú spolupracovať v oblasti zdravia a budú rokovať s cieľom uzavrieť dohodu do 9 mesiacov od výmeny ratifikačných listín tejto zmluvy.

      ČLÁNOK 22

      POĽNOHOSPODÁRSTVO

      Strany budú spolupracovať v oblasti poľnohospodárstva vrátane veterinárnych služieb, ochrany rastlín, biotechnológií a marketingu a budú rokovať s cieľom uzatvorenia dohody do 6 mesiacov odo dňa výmeny ratifikačných listín o tejto dohode. Zmluvy.

      ČLÁNOK 23

      AQABA A EILAT

      Strany súhlasia, že začnú čo najskôr, najneskôr však jeden mesiac od výmeny ratifikačných listín tejto zmluvy, rokovania o opatreniach, ktoré by umožnili spoločný rozvoj miest Aqaba a Eilat, pokiaľ ide o tieto záležitosti, okrem iného, ​​ako rozvoj spoločného cestovného ruchu, spoločné clá, zóna voľného obchodu, spolupráca v letectve, predchádzanie znečisťovaniu, námorné záležitosti, policajná, colná a zdravotná spolupráca. Strany uzatvoria všetky príslušné dohody do 9 mesiacov od výmeny ratifikačných listín zmluvy.

      ČLÁNOK 24

      REKLAMÁCIE

      Strany súhlasia so zriadením provízie za nároky za vzájomné vyrovnanie všetkých finančných nárokov.

      ČLÁNOK 25

        Táto zmluva neovplyvňuje a nesmie sa interpretovať tak, že akýmkoľvek spôsobom ovplyvňuje práva a povinnosti zmluvných strán podľa Charty OSN.

      ČLÁNOK 26

      LEGISLATÍVA

      Do troch mesiacov od výmeny ratifikácií tejto zmluvy sa zmluvné strany zaväzujú prijať všetky právne predpisy potrebné na implementáciu zmluvy, ukončiť všetky medzinárodné záväzky a zrušiť všetky právne predpisy, ktoré sú so zmluvou v rozpore.

      ČLÁNOK 27

        Túto zmluvu ratifikujú obe strany v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi postupmi. Nadobudne účinnosť pri výmene ratifikačných listín.

      ČLÁNOK 28

      PRECHODNÉ OPATRENIA

      Strany budú v určitých oblastiach, ktoré sa dohodnú, uplatňovať dočasné opatrenia až do uzavretia príslušných dohôd v súlade s touto zmluvou, ako je stanovené v prílohe V.

      ČLÁNOK 29

        Spory vyplývajúce z uplatňovania alebo výkladu tejto zmluvy sa riešia rokovaním.

      ČLÁNOK 30

      REGISTRÁCIA

      Táto zmluva sa zašle generálnemu tajomníkovi OSN na registráciu v súlade s ustanoveniami článku 102 Charty OSN.

      Dané na priechode Arava/Araba dnes Heshvan 21. apríla 5775, Jumada Al-Ula 21. apríla 1415, čo zodpovedá 26. októbru 1994 v hebrejskom, anglickom a arabskom jazyku, pričom všetky texty sú rovnako autentické. V prípade odlišných interpretácií má prednosť anglický text.


      IZRAEL A JORDÁNSKE NÁVRH NÁVRHU ŠIROKOROŽNEJ ZMLUVY O MIERI

      Izrael a Jordánsko dnes parafovali návrh mierovej zmluvy, ktorá otvára cestu pravidelným diplomatickým vzťahom, posilnenému obchodu a jednoduchšiemu cestovaniu po 46 rokoch preklenutia vojny a nepríjemného spolužitia.

      Dohoda, dosiahnutá po mučivých jednaniach cez noc, bola prvým veľkým prínosom k mozaike mieru na Blízkom východe od minuloročnej dohody medzi Izraelom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny. Bola to tiež prvá mierová dohoda medzi Izraelom a arabským národom od zmluvy s Egyptom v roku 1979.

      Aj keď Jordánsko a Izrael už viac ako 20 rokov nebojujú otvorene a niekedy sa zdajú byť tajne spolupracujúcimi susedmi, dohoda dnes zachovala tempo mierových snáh a presunula diplomatické zameranie na Sýriu ako ďalšiu susednú krajinu, ktorá by mohla ukončiť svoj vojnový stav. Izrael.

      Biely dom dnes večer oznámil, že prezident Clinton prijal pozvanie na slávnostné podpísanie zmluvy, ktoré je naplánované na 26. októbra v pohraničnej oblasti medzi Eilatom a Aqabou. Jordánsky kráľ Husajn a izraelský premiér Jicchak Rabin formálne ukončili vojnový stav medzi Jordánskom a Izraelom na slávnostnom ceremoniáli v Bielom dome v júli a pán Clinton ocenil dnešnú zmluvu ako „mimoriadny úspech“.

      Izrael ani Jordánsko nezverejnili podrobnosti zmluvy a úradníci uviedli, že prílohy k konečnej dohode musia byť ešte vypracované.

      Izraelský rozhlas však informoval, že dohoda zahŕňala dohodu Izraela o odvrátení približne 50 miliónov kubických metrov vody alebo 13,2 miliardy galónov ročne na vypustenie Jordánska, kde je voda, rovnako ako kdekoľvek v tomto regióne, takmer rovnako cenným tovarom ako ropy pri zachovaní ekonomickej životaschopnosti. Obe strany sa okrem toho údajne dohodli na vybudovaní priehrad na riekach Jarmuk a Jordánsko v neskoršej fáze, aby sa zvýšili dodávky vody do oboch krajín.

      Izraelský rozhlas uviedol, že obe strany tiež dosiahli komplexnú dohodu, ktorá by umožnila Jordánsku znovu potvrdiť svoju suverenitu na vrecku izraelským okupovaným územím o rozlohe 135 štvorcových míľ pozdĺž jeho južnej hranice, ale prenajať jeho približne 11 štvorcových míľ späť Izraelu .

      Neobvyklé usporiadanie by sa mohlo stať precedensom pre rokovania Izraela so Sýriou o ďaleko rozsiahlejšej a výbušnejšej otázke kontroly nad Izraelmi okupovanými Golanskými výšinami, ústredným bodom sporu medzi Izraelom a sýrskym prezidentom Hafezom el-Assadom.

      V dnešnom Ammáne sa však izraelskí a jordánski lídri - žiariaci jeden na druhého zo susedných pódií - zdali byť zámerom zdôrazniť prednosti ich dohody a vrúcnosť vzťahu, o ktorom sa všeobecne predpokladá, že narástol v utajení, keď obe strany nehovorili oficiálne.

      „Nikto neprehral, ​​nikto nevyhral, ​​vyhrali sme všetci,“ povedal pán Rabin.

      Kráľ Husajn povedal: „Medzi nami, dúfajme, je to nový začiatok, nový začiatok.“ Títo dvaja vodcovia hovorili na ceremónii v Kráľovskom paláci hostí, kde zmluvu parafoval pán Rabin a jeho jordánsky náprotivok Abdul- Salam al-Majali s veľkou vzájomnou chválou kráľa a pána Rabina.

      Izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres neskôr prekvapil mnohých Jordáncov tým, že kráľa objal a pobozkal ho na obe tváre, čo je tradičná forma arabského pozdravu.

      Vyjednávané snahy o podpísanie mierovej zmluvy sa vyvíjali sústavne od chvíle, keď Jordánsko v júli podpísalo dohodu s Izraelom o ukončení formálneho vojnového stavu, ktorý trvá 46 rokov.

      Do nedele však len málo naznačovalo, že rokovania, ktoré sa začali madridskou mierovou konferenciou v roku 1991 po skončení vojny v Perzskom zálive, boli blízko k prekonaniu nevyriešených rozdielov v otázkach vody, územia a bezpečnosti.

      V nedeľu večer sa Izraelčania dozvedeli, že páni Rabin a Peres odleteli do jordánskeho hlavného mesta Ammánu, po týždni, v ktorom v Izraeli dominovali únosy a zabíjanie izraelského vojaka islamskými militantmi.

      Zdá sa, že táto epizóda poukázala na tlaky na dohodu Izraela s P.L.O. od palestínskych militantov. Naliehavosť návštevy Ammánu zanechala dojem, že pán Rabin sa zúfalo snaží udržať dynamiku svojich predohier s Jordánskom, pretože jeho dohoda s P.L.O. Zdalo sa, že naráža na výzvy.

      Inicializácia však neznamenala koniec rokovaní.

      V utorok majú predstavitelia oboch strán začať podrobné rozhovory o prílohách zmluvy v jordánskom prístave Aqaba v Červenom mori. Potom bude treba dohodu schváliť obidvoma parlamentmi, čo sa považuje za formalitu.

      Z nevyriešených problémov bola voda najvzdialenejšia.

      Podľa jordánskych účtov Izrael i Sýria postupne obmedzovali prístup Jordánska k vode riek Jordán a Jarmuk, takže v návrhoch sponzorovaných Američanmi v roku 1953 sa predpokladá ročný prídel 477 miliónov kubických metrov ročne. teraz nedostáva nič z rieky Jordán a iba asi 100 miliónov z Jarmuku.

      Izrael hlásený súhlas s odklonením 50 miliónov kubických metrov ročne do Jordánska, pravdepodobne z oblasti Galilejského mora, je teda hlavnou ekonomickou vzpruhou pre krajinu, ktorej zásoby podzemnej vody sa rýchlo vyčerpávajú. Jordánsko už dávkuje vodu.

      Pokiaľ ide o Izrael, dohoda zahŕňala ústupok, pretože dlho tvrdila, že v regióne je príliš málo vody na zdieľanie a že jediným spôsobom, ako tento nedostatok dlhodobo prekonať, je využiť nové zdroje vody.

      Dohoda o území bola menej dramatická, aj keď sa zdalo byť novým prístupom k tomu, čo je už dlho ústredným problémom Blízkeho východu.

      "Izrael vráti všetky okupované jordánske územia s menšími ratifikáciami hraníc vykonávanými na recipročnom základe," uviedol premiér Majali. Územné usporiadanie nemá vplyv na Izraelom okupovaný Západný breh Jordánu, ktorý kedysi ovládal Jordánsko, pretože kráľ Husajn sa vzdal legislatívnych a administratívnych väzieb na územie v prospech P.L.O. v roku 1988.

      Jordánsko a Izrael uviedli, že sa dohodli, že medzinárodná hranica medzi ich krajinami by mala s malými úpravami nasledovať britskú demarkačnú čiaru medzi Jordánskom a Palestínou poverenou Britániou, ktorá bola vypracovaná v roku 1922.

      Izraelský rozhlas uviedol, že Jordánsko získalo späť všetky územia, ktoré požadovalo, ale niektoré budú „prepustené Izraelu kvôli jeho dôležitosti“ pre poľnohospodárov. Izraelskí predstavitelia uviedli, že suma nepresahuje 11,5 štvorcových míľ.

      Dohoda však nepotešila každého.

      Jordánski islamskí fundamentalisti podľa vzoru tých, ktorí sú v Gaze a na okupovanom Západnom brehu Jordánu, sa zaviazali, že budú proti dohode, pričom tvrdia, že je proti „všetkému, za čo a za čo veria moslimovia a Arabi“. „Islamská opozícia kontroluje 16 z 80 kresiel v dolná komora jordánskeho parlamentu a nemôže sama zablokovať jeho ratifikáciu.

      V Izraeli opoziční predstavitelia Likudu spochybnili uponáhľanosť, s akou bola dohoda dosiahnutá. „Vždy existujú obavy, najmä keď vidím, ako sa ponáhľam,“ povedal bývalý premiér Jicchak Šamir.

      Ďalším zdrojom opozície by mohla byť P.L.O., ktorá historicky súperila s kráľom Husajnom o zastupovanie Palestínčanov a v posledných rokoch súťažila s Jordánskom o zabezpečenie výhod z mierového úsilia s Izraelom. Clintonová pozdravuje mier

      WASHINGTON 17. októbra (Špeciálne pre The New York Times) - Prezident Clinton dnes privítal mierovú dohodu medzi Izraelom a Jordánskom a Biely dom uviedol, že pán Clinton budúci týždeň odletí na Blízky východ, aby bol svedkom slávnostného podpisu. dve krajiny a hranica#x27.

      Táto cesta bude vyžadovať, aby pán Clinton zrušil alebo zmenil termín niekoľkých vystúpení, ktorých cieľom je posilniť vyhliadky jeho strany na strednodobé voľby. Poradcovia prezidenta však uviedli, že dospel k záveru, že jeho účasť by vyslala do Spojených štátov silný odkaz o dôležitosti mierového úsilia a niektorí z nich tiež navrhli, aby to upozornilo Američanov na úspech zahraničnej politiky.

      Pred odletom z Washingtonu do Nového Mexika na celodenný výlet pán Clinton ponúkol premiérovi Rabinovi a kráľovi Husajnovi chvályhodnú chválu. „Spojené štáty stáli pri nich a pracovali s nimi a my budeme stáť pri nich na každom kroku,“ povedal prezident.

      Na palube Air Force One potom pán Clinton uskutočnil diaľkový telefonát od oboch vodcov, ktorí ho pozvali na podpis dohody. Vysoký predstaviteľ administratívy uviedol, že prezident sa to rozhodol akceptovať do večera, keď vystúpil späť na palubu lietadla na cestu späť do Washingtonu.

      Rozhodnutie, ktoré podľa úradov nasledovalo po ostrej debate jeho poradcov, znamená, že pán Clinton preruší náročný rozvrh kampaní pre demokratických kandidátov, aby odleteli do Izraela, Jordánska a možno aj do Kuvajtu, kde by navštívil amerických vojakov.


      Dôveryhodní partneri

      Vzťah Rabin-Hussein bol kľúčový pre úspech rokovaní. Obaja tomu druhému dôverovali. Husajn považoval Rabina za vojaka, ktorý mal pod velením problémy s bezpečnosťou. Bol presvedčený, že má jedinečnú príležitosť získať mierovú zmluvu a Rabin bol ústredným bodom otvorenia.

      Jordánsky kráľ Husajn a izraelský premiér Jicchak Rabin hovoria na brehu Galilejského jazera v meste Tzemach 10. novembra po výmene ratifikovaných kópií izraelsko-jordánskej mierovej zmluvy. Fotografický kredit: Reuters.

      Kráľ tiež považoval proces vyjednávania za viac než náboženskú skúsenosť než diplomatické riešenie vášní arabsko-izraelského konfliktu.

      Kráľ tiež považoval proces vyjednávania za viac než náboženskú skúsenosť než diplomatické riešenie vášní arabsko-izraelského konfliktu. Dojímavo hovoril o obnovení mieru medzi Abrahámovými deťmi. Chcel teplý mier, nie studený mier medzi Egyptom a Izraelom.

      Jeruzalem bol tiež kľúčovou otázkou pre hášimovskú rodinu. Napriek tomu, že v roku 1967 stratil fyzickú kontrolu nad východným Jeruzalemom, kráľ si zachoval vplyv v moslimských inštitúciách, ktoré spravovali sväté miesta v meste. Zachovanie úlohy Jordánska pri správe tretieho najsvätejšieho mesta islamu bolo vtedy pre Husajna veľmi vysokou prioritou a pre jeho syna kráľa Abdalláha je ním aj dnes. Na ďalšom tajnom stretnutí v máji 1994 v kráľovskom dome v Londýne Rabin uistil kráľa, že Izrael bude dodržiavať hášimovské spojenie s mestom. Bolo by to výslovne uvedené v článku 9 zmluvy. Bol to zásadný prielom.


      Prezident Trump vyhlásil, že na Blízkom východe nastane mier#8221 potom, čo v utorok uľahčil oficiálne podpísanie dvoch historických mierových dohôd medzi Izraelom a ďalšími dvoma národmi. Podpis Abrahámových dohôd, ku ktorému došlo v Bielom dome na južnom trávniku, znamenal začiatok formálnych dohôd medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi a Izraelom a Bahrajnom o nadviazaní diplomatických stykov.

      “Sme tu#8217, aby sme zmenili beh dejín, ” povedal Trump. "Po desaťročiach rozdeľovania a konfliktov si pripomíname úsvit nového Blízkeho východu."

      "Sme tu, aby sme zmenili chod histórie," vyhlásil Pres Trump a hovoril z balkóna prvého poschodia WH s výhľadom na ceremoniál podpisu South Lawn. Hovorí sa, že ide o prvé dve také mierové dohody za štvrťstoročie a ďalšie budú nasledovať. pic.twitter.com/Ug7XLqhTZR

      & mdash Mark Knoller (@markknoller) 15. septembra 2020

      Po desaťročiach rozdeľovania a konfliktov si pripomíname úsvit nového Blízkeho východu. Blahoželáme Izraelčanom, ľuďom v Spojených arabských emirátoch a ľuďom v Bahrajnskom kráľovstve. Boh vam vsetkym zehnaj! pic.twitter.com/gpeqFDtr0S

      & mdash Donald J. Trump (@realDonaldTrump) 15. septembra 2020

      Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a ministri zahraničných vecí Spojených arabských emirátov a Bahrajnského kráľovstva podpísali oficiálne dokumenty, ktoré nariaďujú normalizáciu vzťahov medzi národmi.

      Izraelský premiér Trump a ministri zahraničných vecí Bahrajnu a SAE podpisujú dokumenty za normalizáciu vzťahov, prvé medzi Izraelom a dvoma arabskými štátmi za štvrť storočia. pic.twitter.com/ZpQKzQygna

      & mdash Mark Knoller (@markknoller) 15. septembra 2020

      Lídri ukončujú podpisový ceremoniál mávaním pozvaných hostí na južnom trávniku z balkóna WH. pic.twitter.com/gdeZGKfdHS

      & mdash Mark Knoller (@markknoller) 15. septembra 2020

      Podľa prezidenta národy zriadia veľvyslanectvá, vymenia si veľvyslancov a začnú spolupracovať ako partneri. ”

      “Is ’ are to together together. Sú to priatelia, ” Trump povedal. “ Budú ďalšie krajiny, ktoré budú veľmi, veľmi skoro nasledovať týchto veľkých lídrov. ”

      Izrael, Spojené arabské emiráty a Bahrajn zriadia veľvyslanectvá, vymenia si veľvyslancov a začnú spolupracovať ako partneri.

      „Sú to priatelia.“ pic.twitter.com/abXBd9tGl6

      & mdash Biely dom (@WhiteHouse) 15. septembra 2020

      Na základe mierových dohôd národy nadviažu diplomatické vzťahy a rôzne politiky na zaistenie slobodnejšieho cestovania a náboženstva v regiónoch.

      "Vďaka veľkej odvahe vedúcich predstaviteľov týchto troch krajín robíme zásadný krok smerom k budúcnosti, v ktorej budú ľudia všetkých vierovyznaní a pôvodu spolu žiť v mieri a prosperite," povedal Trump.

      Pred obradom sa Netanjahu pripojil k Trumpovi v Oválnej pracovni, kde mu bol udelený špeciálny znak náklonnosti a kľúč od Bieleho domu. Netanjahu poďakoval Trumpovi a povedal, že je kľúčom k srdciam ľudí v Isreale. Tiež ocenil Trumpa za pomoc pri zaistení mieru na Blízkom východe.

      "Pred niekoľkými rokmi je to nepredstaviteľné." Ale s odhodlaním, odhodlaním [a] novým pohľadom na spôsob, akým je mier dosiahnutý, sa to dosahuje,#8221 povedal Netanjahu a pochválil Trumpovu administratívu za pomoc pri sprostredkovaní obchodov.

      Premiér Netanjahu dostane od prezidenta Trumpa „Kľúč do Bieleho domu“. Nazýva to „zvláštnym prejavom náklonnosti“ Netanjahua, ktorý na to reagoval vyhlásením Trumpovi, že má „kľúč k srdciam izraelského ľudu“ za všetko, čo urobil. pic.twitter.com/W20rxxaBOw

      & mdash Mark Knoller (@markknoller) 15. septembra 2020

      Trump tiež naznačil, že sprostredkovanie viacerých mierových dohôd na Blízkom východe je pre neho prioritou, pričom tvrdil, že ďalšou môže byť Saudská Arábia.

      Teraz Trump hovorí, že očakáva, že 7, 8 alebo 9 ďalších krajín súhlasí s normalizáciou vzťahov s Izraelom. Len niekoľko hodín predtým uviedol číslo na 5, 6 alebo 7. Pred odchodom z WH na radnicu vo Philadelphii povedal, že si myslí, že Saudská Arábia bude jednou z nich.

      & mdash Mark Knoller (@markknoller) 15. septembra 2020

      Poradca Bieleho domu a Trumpov zať Jared Kushner ocenil rozhodnutie, ktoré pomáhal organizovať v utorok večer v CNN, pričom uviedol, že nič z toho by nebolo možné, keby sa Trump držal príbehu DC.

      Diplomaciu, ktorú som vykonal v posledných rokoch, je očividne netradičná. W e ’ve sme kritizovali, že sme to urobili, ale držali sme naše karty veľmi blízko vesty a prinieslo to výsledky,#povedal.

      “ Veľa ľudí, ktorí kritizujú prístup, ktorý sme k tejto dohode zaujali, sú tí istí ľudia, ktorí povedali, že ak by bol zvolený Trump, boli by sme vo svete W ar III a úprimne povedané, to ani nefungovalo, ’t 8221 Kushner pokračoval.

      Senior Advisor @JaredKushner zdôrazňuje účinnosť nekonvenčnej diplomacie prezidenta @realDonaldTrump a#39s, ktorá viedla k mierovým dohodám na Blízkom východe pic.twitter.com/u9LtRUCM1F

      & mdash Team Trump (HLASOVANIE SMS na číslo 88022) (@TeamTrump) 15. septembra 2020

      Iní poukázali na to, že hoci sa táto stratégia niektorým na kopci zdala príťažlivá, ukázala sa ako úspešná.

      Tu je jednoduchá lekcia zahraničnej politiky: odmeňujte svojich priateľov a trestajte svojich nepriateľov, pretože potom budete mať viac priateľov a menej nepriateľov. Trump to pochopil intuitívne a mal odvahu ignorovať v podstate celé zriadenie zahraničnej politiky DC, aby to pokračoval. 9/

      & mdash Noah Pollak (@NoahPollak) 15. septembra 2020

      Autorské právo a kópia 2021 Federalist, úplne nezávislá divízia FDRLST Media, všetky práva vyhradené.


      3. apríla 1949: Izrael a Jordánsko podpísali prímerie súhlasnícit

      Po vyhlásení nezávislosti Izraela 14. mája 1948 prebiehajúce boje prerástli do plnohodnotnej vojny, keď armády z okolitých arabských štátov zahájili útok na rodiaci sa Izraelský štát.

      Napriek tomu, že Jordánsko predtým súhlasilo s neútočením, vtrhlo do Izraela spolu s Egyptom, Sýriou a Irakom.

      Na konci izraelskej vojny za nezávislosť, ktorá trvala 10 mesiacov, Izrael podpísal dohody o prímerí s Egyptom, Sýriou a Jordánskom. Dohoda s Jordánskom stanovila demarkačné čiary medzi izraelskými a jordánskymi silami v Jeruzaleme a v Judsku a Samárii. Táto demarkačná čiara, ktorá nikdy nemala byť hranicou, sa stala známa ako “Zelená čiara. ”


      Israel War of Independence: Israel-Jordan Armistice Agreement

      Responding to the Security Council resolution of 16 November 1948, calling upon them, as a further provisional measure under Article 40 of the Charter of the United Nations and in order to facilitate the transition from the present truce to permanent peace in Palestine, to negotiate an armistice

      Having decided to enter into negotiations under United Nations chairmanship concerning the implementation of the Security Council resolution of 16 November 1948 and having appointed representatives empowered to negotiate and conclude an Armistice Agreement

      The undersigned representatives of their respective Governments, having exchanged their full powers found to be in good and proper form, have agreed upon the following provisions:

      With a view to promoting the return of permanent peace in Palestine and in recognition of the importance in this regard of mutual assurances concerning the future military operations of the Parties, the following principles, which shall be fully observed by both Parties during the armistice, are hereby affirmed:

      1. The injunction of the Security Council against resort to military force in the settlement of the Palestine question shall henceforth be scrupulously respected by both Parties

      2. No aggressive action by the armed forces - land, sea, or air - of either Party shall be undertaken, planned, or threatened against the people or the armed forces of the other it being understood that the use of the term planned in this context has no bearing on normal staff planning as generally practised in military organisations

      3. The right of each Party to its security and freedom from fear of attack by the armed forces of the other shall be fully respected

      4. The establishment of an armistice between the armed forces of the two Parties is accepted as an indispensable step toward the liquidation of armed conflict and the restoration of peace in Palestine.

      With a specific view to the implementation of the resolution of the Security Council of 16 November 1948, the following principles and purposes are affirmed:

      1. The principle that no military or political advantage should be gained under the truce ordered by the Security Council is recognised

      2. It is also recognised that no provision of this Agreement shall in any way prejudice the rights, claims and positions of either Party hereto in the ultimate peaceful settlement of the Palestine question, the provisions of this Agreement being dictated exclusively by military considerations.

      1. In pursuance of the foregoing principles and of the resolution of the Security Council of 16 November 1948, a general armistice between the armed forces of the two Parties - land, sea and air - is hereby established.

      2. No element of the land, sea or air military or para-military forces of either Party, including non-regular forces, shall commit any warlike or hostile act against the military or para-military forces of the other Party, or against civilians in territory under the control of that Party or shall advance beyond or pass over for any purpose whatsoever the Armistice Demarcation Lines set forth in articles V and VI of this Agreement or enter into or pass through the air space of the other Party.

      3. No warlike act or act of hostility shall be conducted from territory controlled by one of the Parties to this Agreement against the other Party.

      1. The lines described in articles V and VI of this Agreement shall be designated as the Armistice Demarcation Lines and are delineated in pursuance of the purpose and intent of the resolution of the Security Council of 16 November 1948.

      2. The basic purpose of the Armistice Demarcation Lines is to delineate the lines beyond which the armed forces of the respective Parties shall not move.

      3. Rules and regulations of the armed forces of the Parties, which prohibit civilians from crossing the fighting lines or entering the area between the lines, shall remain in effect after the signing of this Agreement with application to the Armistice Demarcation Lines defined in articles V and VI.

      1. The Armistice Demarcation Lines for all sectors other than the sector now held by Iraqi forces shall be as delineated on the maps in annex I to this Agreement, and shall be defined as follows:

      (a) In the sector Kh Deir Arab (MR 1510-1574) to the northern terminus of the lines defined in the 30 November 1948 Cease-Fire Agreement for the Jerusalem area, the Armistice Demarcation Lines shall follow the truce lines as certified by the United Nations Truce Supervision Organisation

      (b) In the Jerusalem sector, the Armistice Demarcation Lines shall correspond to the lines defined in the 30 November 1948 Cease-Fire Agreement for the Jerusalem area

      (c) In the Hebron-Dead Sea sector, the Armistice Demarcation Line shall be as delineated on map 1 and marked B in annex I to this Agreement

      (d) In the sector from a point on the Dead Sea (MR 1925-0958) to the southernmost tip of Palestine, the Armistice Demarcation Line shall be determined by existing military positions as surveyed in March 1949 by United Nations observers, and shall run from north to south as delineated on map 1 in annex I to this Agreement.

      1. It is agreed that the forces of the Hashemite Jordan Kingdom shall replace the forces of Iraq in the sector now held by the latter forces, the intention of the Government of Iraq in this regard having been communicated to the Acting Mediator in the message of 20 March from the Foreign Minister of Iraq authorising the delegation of the Hashemite Jordan Kingdom to negotiate for the Iraqi forces and stating that those forces would be withdrawn.

      2. The Armistice Demarcation Line for the sector now held by Iraqi forces shall be as delineated on map 1 in annex I to this Agreement and marked A.

      3. The Armistice Demarcation Line provided for in paragraph 2 of this article shall be established in stages as follows, pending which the existing military lines may be maintained:

      (a) In the area west of the road from Baqa to Jaljulia, and thence to the east of Kafr Qasim: within five weeks of the date on which this Armistice Agreement is signed

      (b) In the area of Wadi Ara north of the line from Baqa to Zubeiba: within seven weeks of the date on which this Armistice Agreement is signed

      (c) In all other areas of the Iraqi sector: within fifteen weeks of the date on which this Armistice Agreement is signed.

      4. The Armistice Demarcation Line in the Hebron-Dead Sea sector, referred to in paragraph (c) of article V of this Agreement and marked B on map 1 in annex I, which involves substantial deviation from the existing military lines in favour of the forces of the Hashemite Jordan Kingdom, is designated to offset the modifications of the existing military lilies in the Iraqi sector set forth in paragraph 3 of this article.

      5. In compensation for the road acquired between Tulkarem and Qalqiliya, the Government of Israel agrees to pay to the Government of the Hashemite Jordan Kingdom the cost of constructing twenty kilometres of first-class new road.

      6. Wherever villages may be affected by the establishment of the Armistice Demarcation Line provided for in paragraph 2 of this article, the inhabitants of such villages shall be entitled to maintain, and shall be protected in, their full rights -of residence, property and freedom. In the event any of the inhabitants should decide to leave their villages, they shall be entitled to take with them their livestock and other movable property, and to receive without delay full compensation for the land which they have left. It shall be prohibited for Israeli forces to enter or to be stationed in such villages, in which locally recruited Arab police shall be organised and stationed for internal security purposes.

      7. The Hashemite Jordan Kingdom accepts responsibility for all Iraqi forces in Palestine.

      8. The provisions of this article shall not be interpreted as prejudicing, in any sense, an ultimate political settlement between the Parties to this Agreement.

      9. The Armistice Demarcation Lines defined in articles V and VI of this Agreement are agreed upon by the Parties without prejudice to future territorial settlements or boundary lines or to claims of either Party relating thereto.

      10. Except where otherwise provided, the Armistice Demarcation Lines shall be established, including such withdrawal of forces as may be necessary for this purpose, within ten days from the date on which this Agreement is signed.

      11. The Armistice Demarcation Lines defined in this article and in article V shall be subject to such rectification as may be agreed upon by the Parties to this Agreement, and all such rectifications shall have the same force and effect as if they had been incorporated in full in this General Armistice Agreement.

      1. The military forces of the Parties to this Agreement shall be limited to defensive forces only in the areas extending ten kilometres from each side of the Armistice Demarcation Lines, except where geographical considerations make this impractical, as at the southernmost tip of Palestine and the coastal strip. Defensive forces permissible in each sector shall be as defined in annex II to this Agreement. In the sector now held by Iraqi forces, calculations oil the reduction of forces shall include the number of Iraqi forces in this sector.

      2. Reduction of forces to defensive strength in accordance with the preceding paragraph shall be completed within ten days of the establishment of the Armistice Demarcation Lines defined in this Agreement. In the same way the removal of mines from mined roads and areas evacuated by either Party, and the transmission of plans showing the location of such minefields to the other Party, shall be completed within the same period.

      3. The strength of the forces which may be maintained by the Parties on each side of the Armistice Demarcation Lines shall be subject to periodical review with a view toward further reduction of such forces by mutual agreement of the Parties.

      1. A Special Committee, composed of two representatives of each Party designated by the respective Governments, shall be established for the purpose of formulating agreed plans and arrangements designed to enlarge the scope of this Agreement and to effect improvements in its application.

      2. The Special Committee shall be organised immediately following the coming into effect of this Agreement and shall direct its attention to the formulation of agreed plans and arrangements for such matters as either Party may submit to it, which, in any case, shall include the following, on which agreement in principle already exists: free movement of traffic on vital roads, including the Bethlehem and Latrun-Jerusalem roads resumption of the normal functioning of the cultural and humanitarian institutions on Mount Scopus and free access thereto free access to the Holy Places and cultural institutions and use of the cemetery on The Mount of Olives resumption of operation of the Latrun pumping station provision of electricity for the Old City and resumption of operation of the railroad to Jerusalem.

      3. The Special Committee shall have exclusive competence over such matters as may be referred to it. Agreed plans and arrangements formulated by it may provide for the exercise of supervisory functions by the Mixed Armistice Commission established in article XI.

      Agreements reached between the Parties subsequent to the signing of this Armistice Agreement relating to such matters as further reduction of forces as contemplated in paragraph 3 of article VII, future adjustments of the Armistice Demarcation Lines, and plans and arrangements formulated by the Special Committee established in article VIII, shall have the same force and effect as the provisions of this Agreement and shall be equally binding upon the Parties.

      An exchange of prisoners of war having been effected by special arrangement between the Parties prior to the signing of this Agreement, no further arrangements on this matter are required except that the Mixed Armistice Commission shall undertake to re-examine whether there may be any prisoners of war belonging to either Party which were not included in the previous exchange. In the event that prisoners of war shall be found to exist, the Mixed Armistice Commission shall arrange for all early exchange of such prisoners. The Parties to this Agreement undertake to afford full co-operation to the Mixed Armistice Commission in its discharge of this responsibility.

      1. The execution of the provisions of this Agreement, with the exception of such matters as fall within the exclusive competence of the Special Committee established in article VIII, shall be supervised by a Mixed Armistice Commission composed of five members, of whom each Party to this Agreement shall designate two, and whose Chairman shall be the United Nations Chief of Staff of the Truce Supervision Organisation or a senior officer from the observer personnel of that organisation designated by him following consultation with both Parties to this Agreement.

      2. The Mixed Armistice Commission shall maintain its headquarters at Jerusalem and shall hold its meetings at such places and at such times as it may deem necessary for the effective conduct of its work.

      3. The Mixed Armistice Commission shall be convened in its first meeting by the United Nations Chief of Staff of the Truce Supervision Organisation not later than one week following the signing of this Agreement.

      4. Decisions of the Mixed Armistice Commission, to the extent possible, shall be based on the principle of unanimity. In the absence of unanimity, decisions shall be taken by a majority vote of the members of the Commission present and voting.

      5. The Mixed Armistice Commission shall formulate its own rules of procedure. Meetings shall be held only after due notice to the members by the Chairman. The quorum for its meetings shall be a majority of its members.

      6. The Commission shall be empowered to employ observers, who may be from among the military organisations of the Parties or from the military personnel of the United Nations Truce Supervision Organisation, or from both, in such numbers as may be considered essential to the performance of its functions. In the event United Nations observers should be so employed, they shall remain under the command of the United Nations Chief of Staff of the Truce Supervision Organisation. Assignments of a general or special nature given to United Nations observers attached to the Mixed Armistice Commission shall be subject to approval by the United Nations Chief of Staff or his designated representative on the Commission, whichever is serving as Chairman.

      7. Claims or complaints presented by either Party relating to the application of this Agreement shall be referred immediately to the Mixed Armistice Commission through its Chairman. The Commission shall take such action on all such claims or complaints by means of its observation and investigation machinery as it may deem appropriate, with a view to equitable and mutually satisfactory settlement.

      8. Where interpretation of the meaning of a particular provision of this Agreement, other than the preamble and articles I and II, is at issue, the Commission's interpretation shall prevail. The Commission, in its discretion and as the need arises, may from time to time recommend to the Parties modifications in the provisions of this Agreement.

      9. The Mixed Armistice Commission shall submit to both Parties reports on its activities as frequently as it may consider necessary. A copy of each such report shall be presented to the Secretary-General of the United Nations for transmission to the appropriate organ or agency of the United Nations.

      10. Members of the Commission and its observers shall be accorded such freedom of movement and access in the area covered by this Agreement as the Commission may determine to be necessary, provided that when such decisions of the Commission are reached by a majority vote United Nations observers only shall be employed.

      11. The expenses of the Commission, other than those relating to United Nations observers, shall be apportioned in equal shares between the two Parties to this Agreement.

      1. The present Agreement is not subject to ratification and shall come into force immediately upon being signed.

      2. This Agreement, having been negotiated and concluded in pursuance of the resolution of the Security Council of 16 November 1948 calling for the establishment of an armistice in order to eliminate the threat to the peace in Palestine and to facilitate the transition from the present truce to permanent peace in Palestine, shall remain in force until a peaceful settlement between the Parties is achieved, except as provided in paragraph 3 of this article.

      3. The Parties to this Agreement may, by mutual consent, revise this Agreement or any of its provisions, or may suspend its application, other than articles I and III, at any time. In the absence of mutual agreement and after this Agreement has been in effect for one year from the date of its signing, either of the Parties may call upon the Secretary-General of the United Nations to convoke a conference of representatives of the two Parties for the purpose of reviewing, revising, or suspending any of the provisions of this Agreement other than articles I and III. Participation in such conference shall be obligatory upon the Parties.

      4. If the conference provided for in paragraph 3 of this article does not result in an agreed solution of a point in dispute, either Party may bring the matter before the Security Council of the United Nations for the relief sought on the grounds that this Agreement has been concluded in pursuance of Security Council action toward the end of achieving peace in Palestine.

      5. This Agreement is signed in quintuplicate, of which one copy shall be retained by each Party, two copies communicated to the Secretary-General of the United Nations for transmission to the Security Council and to the United Nations Conciliation Commission on Palestine, and one copy to the United Nations Acting Mediator on Palestine.

      Done at Rhodes, Island of Rhodes, Greece, on the third of April one thousand nine hundred and forty-nine in the presence of the United Nations Acting Mediator on Palestine and the United Nations Chief of Staff of the Truce Supervision Organisation.

      For and on behalf of the Government of the Hashemite Jordan Kingdom

      Colonel Ahmed Sudki El-Jundi

      Lieutenant-Colonel Mohamed Maayte

      For and on behalf of the Government of Israel

      Lieutenant-Colonel Moshe Dayan

      Maps Delineating Armistice Demarcation Lines

      [These maps follow annex II, and are explained in the note by the Secretariat to article V of the Agreement]

      Definition of Defensive Forces

      1. For the purposes of this Agreement defensive forces shall be defined as follows:

      (a) A standard battalion to consist of not more than 800 officers and other ranks, and to be composed of not more than:

      (i) Four rifle companies with ordinary infantry equipment rifles, LMG's, SMG's, light mortars, anti-tank rifles and PIAT.

      The light mortars shall not be heavier than 2 inch.

      The following number of weapons per battalion shall not be exceeded: 48 LMG's, 16 mortars 2 inch, 8 PIAT's

      (ii) One support company with not more than six MMG's, six mortars not heavier than 3 inch, four anti-tank guns not heavier than six-pounders

      (iii) One headquarters company

      The artillery and anti-aircraft artillery to be allotted to the defensive forces shall consist of the following type of weapons: field guns not heavier than twenty-five pounders, the anti-aircraft guns not heavier than forty millimetres.

      2. The following are excluded from the term "defensive forces":

      Armour, such as tanks of all types, armoured cars, Bren gun carriers, halftracks, armoured vehicles or load carriers, or any other armoured vehicles

      All support arms and units other than those specified in paragraphs I (a) i and ii, and I (b) above

      Service units to be agreed upon.

      In the areas where defensive forces only are permitted airfields, airstrips, landing fields and other installations, and military aircraft shall be employed for defensive and normal supply purposes only.

      11. The defensive forces which may be maintained by each Party in the areas extending ten kilometres from each side of the Armistice Demarcation Lines, as provided in paragraph I of article VI, shall be as follows for the sectors described in article V, paragraph 1:

      1. Sector Kh Deir Arab (MR 1510-1574) to the northern terminus of the lines defined in the 30 November 1948 Cease-Fire Agreement for the Jerusalem area: one battalion each.

      2. Jerusalem sector: two battalions each.

      3. Hebron-Dead Sea sector: one battalion each.

      4. Sector Engeddi to Eylat: three battalions each. In addition, each side will be allowed one squadron of light armoured cars consisting of not more than 13 light armoured cars or half tracks. The weapons permissible on these vehicles will be determined by the Mixed Armistice Commission.

      5. Sector now held by Iraqi forces: five battalions each, and one squadron of armoured cars each.

      Stiahnite si našu mobilnú aplikáciu a získajte prístup k židovskej virtuálnej knižnici na cestách


      Agreements signed to normalize relations between Israel, UAE and Bahrain

      In a historic signing ceremony hosted by President Donald Trump at the White House, the United Arab Emirates and Bahrain on Tuesday became the third and fourth Arab nations to move toward establishing full diplomatic relations with Israel.

      "We're here this afternoon to change the course of history," Trump said, speaking from the South Lawn of the White House ahead of the signing, presenting himself as a diplomat and dealmaker weeks ahead of the election. "After decades of division and conflict we mark the dawn of a new Middle East."

      Representatives for Israel, the United Arab Emirates and Bahrain similarly heralded the historic nature of the agreements between their countries, making slight nods to the absent Palestinians and using soaring rhetoric to portray the dawn of a new era in the Middle East.

      Israeli Prime Minister Benjamin Netanyahu presented himself as a peacemaker while speaking about strength, declaring "this day is a pivot of history. It heralds a new dawn of peace.”

      "This peace will eventually expand to include other Arab states and, ultimately, it can end the Arab-Israeli conflict once and for all," Netanyahu said.

      Emirati Foreign Minister Sheikh Abdullah bin Zayed Al Nahyan, the crown prince of Abu Dhabi's brother, spoke next -- addressing Netanyahu.

      "Thank you for choosing peace and for halting the annexation of Palestinian territories, a position that reinforces our shared will to achieve better future for generations to come," he said. Israel, though, has only agreed to the suspension of its plans to annex land.

      Bahrain's foreign minister, Sheikh Khalid bin Ahmed Al Khalifa, said "today's agreement is an important first step and it is now incumbent on us to work urgently and actively to bring about the lasting peace and security our people deserve."

      The four men then signed copies of several documents: one between Israel and the UAE described by an announcer as "a treaty of peace, diplomatic relations, and full normalization,” another between Israel and Bahrain described as a "declaration of peace," and a third that all four signed described as the "Abraham Accords," a name used by the White House in reference to the patriarch of Judaism, Islam and Christianity.

      Trump's signatures on the bilateral agreements amounted to a "witness or observer" signature, a senior administration official said Thursday. The White House has not released the texts of any of the documents or described what exactly was in the one called the "Abraham Accords."

      For all the significance of Tuesday’s signings, former Middle East peace negotiator Dennis Ross said they are more "symbolic" than substantive, noting that the parties did not sign "full-fledged peace treat[ies]” and that many of the substantive details of the agreements still have to be negotiated.

      Ross further cautioned against an "apples-to-oranges” comparison in equating Tuesday’s deals with Israel's two prior historic agreements normalizing relations with Jordan and Egypt, which he said were much more difficult to achieve.

      "Those were countries that fought wars with Israel. These are not countries that have fought wars with Israel, these are countries that don't have a common border with Israel and have never taken part in past conflicts," Ross, who served as a senior adviser to former President Barack Obama said.

      Speaking from the Oval Office ahead of the signing ceremony, Trump claimed that the US is "very far down the road” in closing similar deals with an additional five or six other countries.

      "Many of them and they’re going to be coming along,” Trump said. He said some will come along "before the election perhaps, but a lot of them after.”

      Tuesday’s signing comes just a little over a month since the president announced that the U.S. had helped to strike a deal between Israel and UAE last month, and Bahrain followed suit last week.

      Coming fewer than two months before Election Day, the timing of the agreements was politically opportune for Trump as he looks to showcase a foreign policy achievement as he seeks a second term in the White House.

      Jon Alterman, the director of the Middle East Program at the Center for Strategic and International Studies, said that the agreements are the culmination of years of patient diplomacy that date back to the Obama administration but that the Emirates have been in the "driver’s seat” in closing a deal at a moment when both the US and Israel wanted a political victory.

      "The administration really wants the deal, because they're concerned about politics. The Israelis really want the deal. So give them what they really want to get what you want and then continue to negotiate to get more," Alterman said.

      While the deals represent a win for the parties involved, it comes as a loss to the Palestinians, who view the deal by Arab nations to engage with Israel as a betrayal to the cause of Palestinian statehood.

      "It sends a message to the Palestinians that other countries in the region, they're going to put their own national interests first, not that they don't care about Palestinians, but they're gonna put their national interests first," Ross said.

      While Trump hopes of achieving what he has coined the "ultimate deal" in the form of an Israeli-Palestinian peace agreement remains a distant prospect, Kushner went so far as to contend that the new agreement "signals the end, we believe, of the Arab-Israeli conflict" in an interview on ABC's "Good Morning America" on Tuesday.

      "There's still a lot more work to do but for 70 years in the region you've had the Arab countries not wanting to interact with Israel in a substantive way," Kushner said, making the case that the engagement represents a new chance for peace in the region.

      "It is not the end of the conflict between the Israeli and the Palestinians. The Palestinians are calling this a betrayal. Are their hopes for a state now dead?" ABC News' Chief anchor George Stephanopoulos followed up.

      "No, look, I think there is a lot of posture. In deals, everyone is at no until there's a yes. I think what you're seeing is tremendous movement. They were caught by surprise by this. The Arab countries want to focus on their citizens and want them to have better lives and are tired of waiting for the Palestinians to not be practical and make a deal. President Trump is a dealmaker," Kushner responded. "At some point when they decide they want to live better lives I believe they'll engage."

      This report was featured in the Wednesday, Sept. 16, 2020, episode of “Start Here,” ABC News’ daily news podcast.

      "Start Here" offers a straightforward look at the day's top stories in 20 minutes. Listen for free every weekday on Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, the ABC News app or wherever you get your podcasts.


      Oslo Accords

      In 1993, with U.S. President Bill Clinton looking on, Rabin and Arafat shook hands on the White House lawn after reaching a deal, known as the Oslo Accords.

      The Oslo Accords did not include a peace deal between the Israelis and Palestinians but did provide a road map for objectives between the two peoples. In the &ldquoDeclaration of Principles,&rdquo Israel agreed to a gradual withdrawal from Palestinian territories, with the PLO gaining control, as well as recognition of the PLO as the &ldquoPalestinian Authority.&rdquo Issues like Jerusalem were to be discussed at a later point.

      Even without concrete solutions, the Oslo agreements seemed promising. Things were looking up and in 1994, Israel reached its second peace deal with an Arab neighbor when Rabin signed an accord with Jordanian King Hussein.


      Annexation Won’t “Kill” Jordan’s Peace Agreement with Israel

      Will Israeli annexation of the Jordan Valley come at the expense of peace with Jordan? A number of defense and security officials, diplomats, foreign policy wonks, and analysts have fretted that a surge of anger over the move among Jordan’s “majority Palestinian population” might force King Abdullah II’s hand. Relations between the two states have been in a free-fall over the last few years, rocked by repeated confrontations over access to Jerusalem’s Islamic shrines, and two separate incidents in which Israeli security guards shot dead Jordanian citizens. On May 15, 2020, remarks by King Abdullah II lent credence to these concerns when he warned that annexation could provoke a “massive confrontation with Jordan.”

      But how serious are such threats? When protests erupt in Jordan, and the parliament passes motions demanding the treaty be severed, will King Abdullah II bow to their will?

      Underneath the ominous headlines, a well-practiced dance is taking place. Well-publicized snubs and fiery rhetoric signal official outrage, while the parties simultaneously seek denouement. When Israel moves ahead with annexation—whether in its fuller form or the more probable scaled-down version, Jordan will immediately recall its ambassador from Tel Aviv, consider expulsion or closure of the Israeli mission, and maybe, just maybe, give in to popular demands to scuttle the 2016 agreement to import natural gas from Israel.

      But terminate the 1994 Wadi Araba treaty all together? Let me repeat: Not. A. Chance.

      In the abstract, the probable outcome should be self-evident. Unilateral abrogation of a signed peace agreement would be a provocative and costly act. Absent a fundamental change in circumstance mitigating those risks, such as an improvement in the imbalance of power between the former belligerents or alternative alliance options to deter adversaries, states are more likely to maintain the agreement. This is particularly true if a big portion of the document is a text-book non-aggression pact and the last potential border incident was barely a month ago.

      Even before considering the repercussions of abrogating the treaty on foreign assistance to Jordan—not only from the United States, but Saudi Arabia and the Emirates, it should be readily apparent that Jordan’s “limited options” include the few diplomatic and rhetorical tools they can deploy to signal discontent and diffuse public anger whilst maintaining the status quo. This is, after all, how the regime has managed each of the earlier outrage-provoking crises that have erupted over the last 25 years. Nothing in the conditions within the Kingdom or around it have changed sufficiently to warrant such a risk.

      So why do we keep talking about it? Why are premature obituaries to the 1994 Wadi Araba treaty one of the most predictable side-effects to crises in the Israeli-Palestinian peace process?

      There are two reasons. First, the majority of research and commentary on Jordanian-Israeli relations post the culmination of the treaty focus on its failure to “good neighborly relations.” These studies rightly conclude that enduring antipathy to normalization with Israel has prompted the regime to all but abandon clauses in the agreement calling for cross-border cooperation in the economic, environmental, and scientific fields, as well as cultural exchange. However, inaccurately recounting how and why such a frosty peace developed between Israel and Jordan, these studies overestimate the importance of these clauses to the genesis of the treaty and its durability.

      Certainly, there was hope in 1994 that the Wadi Araba Treaty would lead to a more positive peace than its Egyptian-Israeli counterpart. But that was never the primary or even principal objective in seeking its culmination. The main goal of a peace agreement was to put an end to 40 years of belligerency in which Jordan was almost always on the losing end. Ask any Jordanian official who took part in the negotiations at any level. They will give you the same answer every single time—the late King Hussein pursued peace with Israel because he did not want to fight another war (full stop).

      The second reason is more discursive. Fragility, it would seem, is what states make of it. And in the case of the putative fragility of the Jordanian-Israeli peace agreement, they make a whole lot. Evidence of durability notwithstanding, reinforcing the perception of the 1994 Wadi Araba treaty as one protest away from evaporation is an effective means of leverage both Jordanians and Israelis routinely employ to their advantage.

      It’s not by accident that King Abdullah II publicly warned of massive confrontations and the danger of chaos just weeks before a series of teleconferences with key congressional leaders in the United States. The specter of instability along its western border is a standard line in the Jordanian playbook when making the rounds on Capitol Hill. They know it works. Conversely, Israeli officials similarly invoke the fragility of the treaty when arguing against territorial compromise. It even comes up in the annexation debate. If both the treaty and the entire Hashemite monarchy can be wiped away by an angry mob, how can Israel risk ceding control of the Jordan Valley?

      Ironically, the tea leaves suggest that Jordan is winning—or at least losing less precipitously, on this rhetorical round. After weeks of running full bore towards annexation of up to 30 percent of the West Bank, including the Jordan Valley, all signs point to a deferred decision and the extension of Israeli sovereignty to a few more settlements around Jerusalem. While these expected adjustments will do little to resuscitate the prospect of a viable Palestinian State, they should serve to make the status quo just a little more tenable for Jordan.


      Pozri si video: TOP 7 TOTO V IZRAELI NEDĚLEJTE


Komentáre:

  1. Mezik

    I wish you good luck to the sea and summer cottages by the sea! Don't talk nonsense! The day was not wasted in vain The man himself fucked up his happiness. You and I are the same ass buttocks. Toast about women: Not so good with you, as bad without you. Large aerosol inscription on the hospital: "Hey, gay, .. stray !!!"

  2. Jamieson

    správna fráza

  3. Perceval

    podla mna nemas pravdu. Napíšte mi do PM.

  4. Gura

    O tejto téme môžem veľa hovoriť.

  5. Reyhurn

    Ospravedlňujem sa, ale nesťahujem aytoy ...

  6. Kazraran

    Gratulujem, je to jednoducho úžasná myšlienka



Napíšte správu